Dizajn manifest

      Dizajn si predstavujem ako aplikáciu umenia do  predmetov každodennej potreby. Je to moment, kde umenie prestáva byť ohraničené funkčnosťou, práve naopak, funkčnosť ho začína determinovať. Tým samozrejme nemyslím, že umenie je oprostené od funkčnosti, len pri dizajne je dôraz kladený v inom pomere.

Podobne ako filozofia určuje úplne banálne spôsoby myslenia veľakrát bez toho, aby sme to vôbec tušili, tak podľa mňa aj umenie ovplyvňuje každý ľudský výrobok. To znamená že aj do absolútne technických riešení vkladáme kus estetizácie.

Môj prístup k dizajnu je vlastne z tejto strany, základom pre moju dizajnovú tvorbu je materiál a technické riešenie, nie riešenie v zmysle status quo, ale technické riešenie, ako výsledok intelektuálneho procesu, kde je všetko podriadené jednému cieľu.

Neimplementujem estetiku ako vonkajší votknutý činiteľ, ale skôr ju vnímam, ako vnútornú logiku, ako autonómny výtvarný prejav. Môj obľúbený príklad je stĺp vysokého napätia. Nevnímame ho ako vizuálny efekt v krajine, berieme ho ako niečo prirodzené. Ja si myslím, že je to spôsobené absolútne vnútornou logikou, ktorú determinujú funkčnosť, materiálové a priestorové možnosti.

Myslím si, že je  potrebné definovať ešte jeden pojem a to je estetický zážitok, budem ho používať. Estetický zážitok by som pre potreby môjho manifestu definoval, ako niečo, čo na prvý pohlaď vo veľmi malej  miere ovplyvňuje náš psychický stav, ale z dlhodobého hľadisku ho dokáže významne ovplyvniť. Vnímam ho, ako vplyv prostredia na človeka, konkrétne pri dizajne ide o vplyv, ktorý si osoba väčšinou primárne neuvedomuje. Takže, keď to zhrniem, estetický zážitok je suma vnemov ktoré na nás neustále pôsobia z nášho životného prostredia a podvedomou cestou nás spájajú z našimi vnútornými obrazmi a dokážu sa odzrkadliť v našej nálade, alebo psychickom stave. Tieto obrazy majú buď charakter archetypálny /všeobecný/ alebo osobný. Podľa charakteru zadania sa prihliada buď na jeden alebo druhý.

Pre kvalitné riešenie problému považujem za dôležité hlavne poznať zadanie  v jeho úplnej podstate ono rozhoduje o celkovom riešení , napríklad zadanie nie je brána, ale otvor v plote, alebo keď pôjdem ešte ďalej, je to vstup do môjho intímneho priestoru, hranica medzi súkromným a verejným, preto vidím podstatu v riešení celkového problému, nevyrobiť iba bránu, ale vyriešiť problém. Všetky jednotlivé rozhodnutia podriaďovať riešeniu problému.

       Jedna vec je funkčnosť, tá rozhoduje o vnútornej logike, ale podstatný je pocit ktorý daný predmet vyvoláva, lebo on rozhoduje o kvalite estetického zážitku. Pocit je natoľko dôležitý, že môže rozhodnúť o našom použití, alebo nepoužití daného predmetu. Dokonca si myslím že je potrebné usporiadať funkčnosť tak aby vyvolávala určitý pocit, napríklad predimenzovanie určitých častí, aby schody pôsobili spoľahlivo.

Aby daný predmet vyvolával estetický zážitok, je potrebné ho dizajnovať na niekoľkých úrovniach. Úplne základná je, aký pocit má daný predmet vyvolávať. Napríklad schody pocit stability. Replika starých dverí do hradu, ako dôveryhodný historický predmet. Veľakrát je daný predmet manifestom majiteľa, napríklad masívna mreža. Takže sledujeme pocit. Pocit je náročný v tom že na jeho vyvolanie,  aby nebol negatívny, musia byť použité také prostriedky, ktoré neklamú.

Napríklad použijeme nity, aby daný predmet vyzeral ako  z čias priemyselne revolúcie, ale aby vyzeral dôveryhodne, tak ich môžeme použiť len tam, kde skutočne niečo spájajú a kde aj svojou dimenziou odpovedajú konštrukcii. Veľakrát je potrebné použiť identický pracovný postup s historickým.

Dôležitý pre mňa je pocit autenticity, je dôležité spojiť vhodný systém obrábania, ktorý vyvolá pocit autenticity. Snažím sa, aby z môjho dizajnu bolo jasné vidieť, že je pre mňa dôležitá autenticita, logická konštrukcia, kompozícia zhodná zo zámerom a jasne definovaný a dosiahnutý požadovaný pocit.

Môj dizajn má byť kombináciou dobrej kompozície a vnútornej logiky, čiže funkčnosti.

Matúš Jančura